Výstup na Minčol 1364m.n.m

Tento krát si dáme znova Malú Fatru, ale tento krát budú podmienky úplne iné ako v poslednom príbehu o Malej Fatre.

Jedného krásneho dňa som napísal mojim dvom partákom, či by nemali záujem ísť na turistiku na vrchoľ Minčol, ktorý sa nachádza v časti Lúčanskej Malej Fatry. Tento krát sme išli na istotu, že má byť krásne slnečné počasie a krásna teplá zima. Ako skoro každá turistika, nečakalo nás nič iné ako ranné vstávanie a nejaký ten prestup a cestovanie autobusom a vlakom. Keď prichádzame do dedinky Višňové začína sa náš štart a výstup na Minčol. Ja vždy ako prvý vytiahnem fotoaparát a spravím rýchlo takú dokumentačnú fotku zo štartu :). Na fotke môžete vidieť partáka Marcela a Jara.

Aj keď sme vystúpili na konečnej, čakala nás dlhá ceste dedinkou kde môžeme vidieť, ako domáci pracujú aj v chladnom počasí cez víkend na svojom - svojich domoch. Ale ako sme tak vystúpili a prišli sme už na turistický chodník, ktorý je hneď na konci dedinky, máme možnosť vidieť oblačnosť, ktorá nás začala trápiť a náš slovník sa zmenil na neslušné slová, ktoré padali na predpoveď počasia.

Ako si tak kráčame pár minút krásnym lesíkom a menším stúpaním, prichádzame na zaujímavé mesto na fotenie. Oblačnosť klesá pomaly dole a práve preto začíname veriť, že budeme mať krásno počasie. Na danom mieste môžete vidieť krásnu chatu, na ktorú by so sa nasťahoval hneď.

Ako sa tak pomaly ale isto blížime vrcholu, stretneme prvého turistu, ktorý pôjde chvíľu našim smerom, ale po chvíľke sa dá na iný chodník a naše putovanie je len zase o troch. Čoskoro sme pod vrchoľkom a už sa dostávame nad pásmo, kde oblačnosť je nižšie ako my a už vieme, že nám vyšlo krásne zimné počasie krásnou až mliečnou inverziou.

Čaká nás posledný kúsok lúkou a už vidíme vrchoľ krásny dvoj kríž. Jupí prvú polovicu máme už za sebou. Ako sme hore a užívame si to krásne teplé počasie a lúče slnka, ktoré nás zohrievajú, tak parták Marcel dostane nápad, že tento krát spoločná fotka bude hore bez :). Ako sme sa odfotili tak sa oblečieme a už začíname vyťahovať nejaké to dobré jedlo a hlavne čaj :). Tento krát nebude chýbať ani niečo silnejšie a vrcholové, domáce pálené. Ani jeden z nás ešte nikdy nebol na tomto kopci a preto si ten krásny výhľad, ktorý je 360° užívame na plno. Je vidieť celá Malá a Veľká Fatra, Západné Tatry ale aj ďaleké české pohoria.

Po cca hodine na vrchole a kochaním sa na tú krásu sa vzájomne dohodneme, že bude dobre ísť dole. Nepôjdeme tou istou cestou, ako sme išli hore ale pôjdeme ina-kade, chodníkom ktorý nás dovedie do mesta Vrútky a s tade máme v pláne ísť vláčikom domov. Ako sme zišli cca 100 metrov výškových zbadáme v sedle zaujímavú vec a to delo z druhej svetovej vojny.

Ako sa blížime do pásma lesov, tak si parták Marcel všimne cez turistický chodník čerstvé stopy od medveďa. Možno by si každý povedal, že človek dostane rešpekt, že maximálne si spraví foto stôp a vyberie sa ďalej. Ale parták Marcel posilnený domácou dostal nápad, že pôjde chvíľku po stopách medveďa, ale nič mu to nepomohlo nemal šťastie a medveďa nenašiel a pokračujeme vzostupovať a zase vchádzame do pásma hmly.

Do Vrútok sme prišli skôr, ako sme očakávali a preto sme sa prešli po námestí a dali si teplý čaj. A domov sme prišli zdravý a všetci traja.