Výstup na Vršatské Bradlá 898m.n.m

Štyri krásne vrcholy a k tomu krásne dedinky krásnou prírodou. Odporúčam každému aspoň tie Vršatské Bradlá. 

Môj parták Marcel, mi na FB napísal či by som nemal záujem ísť na túru. Spýtal som sa kam a kto všetko má ísť. Keď mi povedal že Ja a On určite a že v NM sa ku nám možno pridajú jeho traja kamaráti, tak som si povedal že dobre to by mohlo byť super.  Trasa mala byť  cca 24km dlhá, ale hlavne dosť náročné, kedže sa jedná o zdolanie 4 vrchov. Nie sú to žiadne veľhory, ale chodiť hore dole býva náročné a ešte k tomu v zime. Trasa bola: Štart - Púchov --- Horná Breznica --- Lednica --- Červený Kameň --- Cieľ Vršatské Bradlá. 
Marcelom sme sa ráno stretli na autobusovej zastávke v Starej Turej pri hotely Lipa s tade nás bralo auto spolupracovníka Mercela ale aj môjho otca, ktorý nás zobral na vlakovú stanicu do Nového Mesta nad Váhom. Ako sme tak prišli do NM a na vlakovú stanicu, tak sme čakali, či prídi daný kamaráti Marcela.  Nakoniec prišli v čase a stihli sme si zakúpiť lístky na rýchlik do Púchova. Cesta vo vlaku bola super taká príjemná.
Ako sme vystúpili v Púchove na vlakovej museli sme prejsť cca 2km cez mesto ku železničnému mostu s kade bol krásny pohľad na východ slnka. Samozrejme sme si to skoro všetci museli odfotiť. Taktiež sme išli popri Váhu, kde bol krásny pohľad na vodu a zamrznuté stromy a jemnú hmlu.
 

Ako sme boli vonku z mesta tak sme troška blúdili. Nemohli sme nájsť žiadnu značku po ktorej sme mali ísť. Nevadilo nám to. Jeden parták mal pri sebe turistické GPS tak aj keď sme sa dostali inde ako bolo v pláne nevadilo to. Stačilo prejsť hore do kopca a potom cez lúky a prídeme na chodník, ktorým sme mali ísť. Toto blúdenie bolo aj dobré na niečo. Mali sme jedno stúpanie navyše. Také ktoré nebolo plánované, ale bolo celkom pekné.
 

Kedže sme prišli na ten chodník kade sme mali ísť a bola to aj značka po ktorej sme mali ísť celý čas tak nezostávalo nič iné, ako sa vybrať po nej. Hneď na začiatku nás čakalo príjemné stúpanie. Ako sme hore na prvom plánovano kopčeku tak  z jednej strany je krásny pohľad na Súľovské vrchy  a z druhej strany na Biele Karpaty - Vršatské Bradlá. 
 

Ako tak vykročíme krokom vonka z lesa, tak sa dostávame na lúky krásnym pohľadom na obec a krásne hory a skaly v diaľke. Tak sme si na minútku dve dali pauzu. Ja som ju využil na rozbalenie si keksíka a pitie teplého čajíka. Partáci to troška zobrali inak a dali si dobrú domácu pálenku a ja som to využil ako na zaujímajú fotku.
 

Ako sme prešli obcou Horná Breznica, tak nás čakal zase výstup cez polia a les. Zatiaľ sme mali nešťastie na krásne biele chodníky, ale veríme tomu, že nás to ešte len čaká. Ako sme prešli lesíkom kde už nejaký ten sneh bol dostávame sa na lúku skade je pohľad na vrchy a inverziu alebo skôr hmlu.
 

Prešli sme pár stoviek metrov po lúke kde bolo blato, ale nevadilo nám to. Otvoril sa nám krásny pohľad na obec Lednica a hlavne na Lednické Bradlá a krásny hrad. Nechápem ako v tej dobe dokázal ľudia niečo také postaviť, ale ten pohľad bol dokonalý a užil som si ho naplno.
 

Ako sme prešli dedinkou a pokračovali sme našej ceste a dostávame sa nad dedinku tak konečne máme to čo sme chceli. Chodník plný snehu a všetko biele. Konečne začína krásna zimná turistika v krásnej prírode. A ako sme prešli chodníkom nad dedinkou a potom lesíkom videli sme krásnu chatu úplne na samote pod lesom. Vlastniť niečo také by bolo krásne , romantické.
 

Pomaly ale isto stále prekonávame našu trasu, ktorá je stále hore dole polia lesy sneh blato zima slnko :D. Dostávame sa pomaly do obce Červený Kameň a dostaneme nápad, že by sme mohli skúsiť nájsť nejakú krčmu a dať si pivko alebo čaj. Ja osobne som si dal čajík. Prisadol si ku nám domáci, ktorý nám hovoril príbehy ako behal po okolí keď bol mladý a zdravý. Zaujímavé počúvanie, ale museli sme sa vybrať ďalej.
 

Teraz nás čaká dlhé stúpanie lesom. A teraz sme už mali zimu a že poriadnu. Všade bolo minimálne 10 až 20cm snehu a chôdza bola náročná, ale krásna. Ale pomaly sa blížime k nášmu cieľu, ale ešte pred tým je výstup na krásny vrch Chmeľová skade sú krásne pohľady na Vršatské Bradlá, ale aj pohoria v diaľke ako Vtáčnik a podobne. Musím povedať, že priamy výstup na Chmeľovú bol neskutočne náročný lebo dosť snehu a pod snehom samý koreň. Bolo to i prvé miesto, kde sme zbadali turistov a musím povedať, že ich bolo dosť až moc. Ako sme sa dostali na vrchoľ tak tam fúkalo a zima ako v Ruskom filme. Spravili sme spoločnú fotku ja som nafotil okolie a napil som sa teplého čajíka.
 

Po pol hodine sme išli pomaly dole. Zostávalo nám cca 900 metrov aby sme boli na mieste, Zostup bol rýchly brali sme to krížom :). Pri zostupe dole sme zastavili na ceste, ktorá vedie do obce Vršatské Podhradie a ku hotelu Vršatec. Tam som nafotil dve fotky a to pohľadom na Vršatský hrad a zadnú zalesnenú stranu Vršatských Bradiel. Kedže sme všetci mali chuť na polievku, tak sme sa vybrali do hotela si dať dač dobrého na jedlo a pitie.
 

Pri odchode z hotela už slnko zapadalo, tak som spravil rýchlo ešte dve fotky a to pohľadom na hotel Vršatec a nejaké to okolie.
 

Vonku už začína tma a máme skoro 2 hodiny na spoj, ktorý nás zoberie do Ilavy. Preto sa rozhodneme že pôjdeme do krčmy a tam počkáme, ale ako sme otvorili dvere tak mňa a Marcela to od rovnalo. Bolo tam moc nafajčené a preto sme sa rozhodli, že my dvaja tam nepôjdeme. Tak my dvaja sme sa vybrali na Bradlá a troška si pozrieť dedinku a na jedno miesto, skade je krásny pohľad na celé bradlá. Mali sme kopu času na hodnotenie túry. Ako oni traja sedeli v krčme tak my sme si užívali tú krásu nočnú.