Výstup na Strážov 1213m.n.m

Zdolali sme najvyšší vrch Strážovských Vrchov. Krásna túra a krásne výhľady. Odporúčam každému prejsť trasu, ktorou sme šli

Už pár dní sme s mojim partákom Jankom písali o tom, že by sme mohli ísť niekam na túru a využiť pekné počasie. Možností bolo veľmi veľa, ale Jankova dobrá kamarátka chcela ísť na Strážov najvyšší vrch Strážovských vrchov.
Ranné cestovanie bolo zložité, ale času dosť a Janko všetko naplánoval na jednotku ako vždy. Takže ráno som zase čakal na autobus ktorý nás zobral do Trenčína tam sme prestúpili na autobus, ktorý nás zobral do Ilavy. V Ilave sme mali dosť času a preto sme sa rozhodli, že sa zastavíme na rannej káve a čaji. Počkali sme si skoro 40 minút na prestup. Ako sme si počkali tak nás čakala cesta do obce Zliechov, kde mohol začať náš výstup na Strážov.
V dedine bol zaujímavý kostolík, ktorý som si ja ale neodfotil, ale Janko áno. Ako tak ideme po celej dedine smerom hore, budete mať možnosť vidieť delo z druhej svetovej vojny. Ako sme na konci dedinky, musíme zdolať mini lávku cez malý tok vody. Janko sa tam rozbehol ako za mlada a skoro spadol do vody.
 

Čakala nás prvá časť túry, ktorá bola cez lúky a pasienky. Bola to krásna časť túry, na ktorej nás slniečko príjemne zohrievalo a mali sme kopu času na rozoberanie zaujímavých tém. Ako pomaly vstupujeme do lesa, tak nás čaká svojim spôsobom dosť nepríjemné stúpanie, ale našťastie to nebolo pod snehom, ani žiaden ľad tak sa išlo dobre a pokojne.  Ale ako ideme hore a hore, stúpanie je úsekmi horšie, ale nájdu sa miesta, kde si človek môže v kľude odpočinúť. Už začína byť sneh a postupne ho je viac a viac a blížime sa ku najhoršej časti. Stúpanie ako do neba a do toho sneh a žiadne stopy pred nami. Miestami sa to až šmýkalo, ale príjemným tempom sme to zvládli. V Polovici lesíka sa tak tiež nachádza krásne miesto, kde je malá vyhliadka na okolité kopce, lesy odporúčam každému to miesto nájsť.
 

Ako sme zdolali to hlavné stúpanie dostávame sa na lúku. Na lúke bolo cca 20cm až 30cm biele čistého snehu a cítil som sa tam ako v pravej zime. Slnečné lúče nám stále dávali teplý pocit a pokoj. Našťastie sneh na lúke bol tvrdý ako betón, takže chôdza bola bez problémov.
 

Keď sme sa na lúke pozreli za seba tak sme videli tú krásu. Pohľad na Kľak, Malá a Veľka Fatra. Boli sme radi, že nám počasie prialo a že sme si vybrali práve tento deň a zase pracovný deň.  Celá lúka bola pre nás a ten pohľad no opakujem sa ale krása luxus. Namiesto rýchleho presunu na samostatný vrchoľ, ktorý je 5 min s tade sme išli skoro 20 minút.
 

Užili sme si tie pohľady, ale už sme museli ísť hore na vrch.  Prejdeme po lúčke a krátkym stúpaním a sme hore. Zdolali sme Strážov najvyšší vrch Strážovských Vrchov.Položili sme si veci na zem a opatrne sme sa museli na vrchole pohybovať. Skaly boli čistý ľad a jeden zlý krok a mohli sme dopadnúť zle. Pofotili sme tú krásu spravili sme si dve spoločné fotky a to trojica pri tabuľke a potom ja s Jankom aj pri kríži. Ako inak dali sme si teplý čajík a niečo ľahkého sme zjedli. Ako na lúke bolo teplo, tak na vrchole hnusne fúkalo a bolo o dosť chladnejšie, ale ten pocit krásy sa aj tak nezmenil.
 

Nuž nezostávalo nám nič iné, ako sa zbaliť a vybrať sa pomaly dole. Našťastie nás nečakala istá cesta dole, ale mali sme v pláne zostúpiť na opačnú stranu a to do obce Čičmany, kde chceme pozrieť krásne drevené domčeky a ich zaujímavé maľby.
Zostup dole bol pravdu povedať dlhý, ale hlavne náročný. Na druhej strane lesa bolo viac snehu, ako na strane ktorou sme išli hore, ale to by nebol nejaký problém, ale zostup dole bol ťažký v tom, že sklon bol brutálny. Miestami som mal pocit, že bude bezpečnejšie keď pôjdem pozadku. Ale keďže sme časovo boli na tom vynikajúco, nemuseli sme sa nikam ponáhľať a mohli sme ísť pomaly ale istejšie a bezpečnejšie dole.
Konečne sme vonku z lesa a čaká nás posledný kilometer maximálne dva a budeme v Čičmanoch. Janko dostane ešte nápad, že si musíme spraviť spoločnú fotku pri rampe ktorá tam bola.Tak som vyložil statív a nastavil som foták a cvak fotka bola na svete.
 

Ani nie po 500 metroch nás napadne, že máme u seba fľašku s pálením :). Škoda že nás to nenapadlo na vrchole, ale nevadí namiesto vrcholového bol lúčny pohárik :) Na zdravie .
 

 Pálenka nám vytrávila a ako sme prišli do Čičmian, tak ako prvé hľadáme krčmu,reštauráciu kde si môžme dať čaj alebo pivko a samozrejme dobré jedlo. Našťastie sme natrafili na krásnu Kolibu a neváhali sme ani sekundu a šli sme dnu. (Penzión Javorina) Dali sme si všetci traja to isté a to cesnakovú polievočku a samozrejme bryndzové halušky. Juj musím povedať že varia tam vynikajúco a odporúčam navštíviť danú kolibu. Aby som nezabudol tak vonku nás čakal krásny psík no môj kamoš nový, ktorého som si musel odfotiť a aj Janko ma s ním odfotil.
 

Ako sme sa najedli toho super jedla tak sme zaplatili a išli sme si pozrieť tie krásne drevené domčeky. Bola to krása a krása pri západe slnka. Nič krajšie na konci nášho výletu sme si priať nemohli. Zase sme si všetko pofotoli, prečítali a nakoniec sme si počkali na autobus, ktorý nás zobral do Žiliny. 
 

Keďže sme v Žiline mali hodinu a pol do vláčika do Nového Mesta nad Váhom, tak sme sa rozhodli, že sa ideme prejsť na námestie, kde sme si odfotili nočný kostolík a išli sme si dať čaj a v kľude počkať na vláčik.  Cesta vo vlaku bola kľudná. Pozerali sme si nafotené fotky a dohadovali sme sa, kam by sme išli nabudúce.