Výstup na Omšenskú Babu 669m.n.m a Slopský Vrch 789m.n.m

Keď aj turistika v malých kopcoch má svoju krásu a svoje čaro. Netreba vždy cestovať za krásou ďaleko a do výšok

Tento krát si dáme zase krásnu zimnú turistiku troška v extrémnom počasí. Zase ako vždy jedného krásneho dňa mi na FB napísal parták Marcel, či by som nešiel na turistiku a že ide aj parták Jaro. Tak samozrejme ja žiadnu túru v žiadnom počasí neodmietnem. Pre mňa to je relax a odpočinok v prírode. Dohodli sme sa kam pôjdeme a ako pôjdeme. Tento krát sme všetci traja s toho istého mesta, tak sa ráno stretneme pri Autobusovej zastávke pri hotely Lipa (Stará Turá) a počkáme si na autobus, ktorý ide priamo do Trenčianskych Teplíc.
Ráno v autobuse ešte troška drieme a hráme sa na mobiloch ako malý :D. Ako tak prichádzame do Teplíc nevyzerá to vonku na nejakú zimu, ale ako tak vystúpime cítime to. Rýchlo si dáme rukavice, lebo prsty nám pomaly zamŕzajú. Teraz sa rozhodujeme, či do obce Omšenie pôjdeme pešo cez celé Teplice a krásny kúpeľný park, alebo si počkáme na autobus. Nakoniec sa rozhodneme že ideme pešo, že nebudeme musieť aspoň čakať vonku na zastávke pol hodinu na autobus.
Ako tak ideme a prichádzame do obce Omšenie ja si Jara aj Marcela musím odfotiť, lebo to čo spravila zima je krásne a až fotogenické :). Pohľad na Jarka hovorí za všetko. (prvá fotka) vyzerá ako "DEDO MRÁZ" to je dôkaz toho, že bolo vonku -17°C. Ale našťastie svietilo slniečko a tie lúče nám dodávali  ako tak teplú atmosféru.
 

Už sme kúsok nad dedinu a ideme smer Omšenská Baba, celý čas ju máme pred sebou a tešíme sa na výstup a ten výhľad, ktorý ponúka. Možno to je výškovo malý kopček, ale pohľady z nej stoja za to.  Marcel dostal super nápad, že si spravíme do teraz pre nás dosť čudnú spoločnú fotku, ešte dole na lúke. Tak sa nastavíme a cvak odfotím. Ale musel som uznať, že to bol super nápad, využiť ten krásny biely sneh a slnko a naše tiene na spoločnú fotku.
 

Teraz máme dilemu skade pôjdeme, či priamo hore cez skaly, alebo po chodníku. Ale prídeme na to, že lepšie a hlavne bezpečnejšie to bude dookola po chodníku.  Prichádzame na chodník, ktorý ide lesíkom a tam zima ukazuje svoju silu ešte viac. Paprsky slnka nás nezohrievajú a naše ruky a tvár dostáva facku mrazivú, ale že poriadnu.
Pomaly, ale isto prichádzame na vrchoľ, áno áno už vidíme ten dvoj kríž a tú vrcholovú skalu. Počasie nám vyšlo najlepšie ako sa len dalo a tie pohľady na okolie to je luxus. Položíme si veci na zem a ideme fotiť tú krásu. 
 

Ako sme tak pofotili to krásne okolie, nezostáva nič iné, ako si dať teplý čajík a dačo na papanie. Aby sme ešte nezabudli, tak máme taký zvyk, že na každom vrchole si dáme domáce. Samozrejme ja nepijem, alebo som ešte nepil v tej dobe, tak si domáce dali len oni dvaja a ja zas ako stále fotil som všetko. Treba ma zdokumentované všetko. (Na zdravie chlapci)
 

Ale na tomto kopci to nie je všetko, ako inak by to bolo keby sme si nedali spoločnú fotku, skoro vždy si robíme len jednu pri kríži, alebo pri tabuľke, ale tento krát to chcelo dve spoločné fotky. A hlavne tá prvá stojí zato a má svoje čaro, lebo to krásne pozadie robí s fotky taký  rešpekt a krásu. Kedže túru organizoval Marcel tak vybral aj prvé miesto na spoločnú fotku. Ja ako inak, nastavil som foták na stavív a potom rýchlo bežal na dané miesto :).
 

Pofotili sme všetko čo sme mali a nezostávalo nám nič iné, ako sa vybrať ďalej smer Slopský vrch. Marcel naplánoval trasu, ktorá nie je nijako značkovaná takže sa riadil podľa toho čo mu ukazovala appka v mobile. Musím povedať, že to bola zaujímavá trasa, ale veľmi chladná. Skoro celý čas bola v lese takže slnko nemalo šancu sa ku nám dostať, ale to nevadí. Keď je super partia človek nemyslí na to ako mu je zima, ale užíva si ten okamih na plno. 
Už sme pod Slopským Vrchom od zadu a čaká nás posledný výstup. Kto by povedal, že na tak malý kopček môže mať tak  hnusné stúpanie. Po 18km a pol metra snehu a nevyšľapané stopy no bolo to cítiť, ale ideme a zvládame to na jednotku a zase sa nám ukáže krásny výhľad aj na krásny vrch, možno malú pýchu Strážovských Vrchov a to Vápeč.
 

Aj keď slnko svietilo, tak na tomto kopčeku bola zima ako v Ruskom filme. Trocha sme sa prešli po hrebeni, napili sme sa teplého čajíku a samozrejme aj tu bol pohárik domácej. Rýchlo sme si spravili spoločnú fotku, ale tento krát len pri dvojkríži a vydali sme sa smer dole do dediny.
 

Ako tak zostupujeme dole, tak nás čaká dlhé chodenie cez lúky a polia kde je všade pol metra snehu a chodenie je dosť náročné, ale času máme dosť a nikam  nemusíme utekať. Marce dostal zase dobrý nápad, že si spravíme spoločnú a konečnú fotku aj v dedine a tento krát zase troška netradičnú, no neviem skade bral tieto nápady :).
 

Po cca pol hodine možno aj viac sme prišli do dediny a hľadáme krčmu, ale to čo sa stalo by nečakal nikto. Ako tak ideme po ceste a spýtame sa jedného domáce kde je krčma tak on sa nás spýta skade sme. Keď mu odpovieme že zo Starej Turej tak on radostne odpovedá, že práve ide z domu, kam chodí vykurovať a že majiteľ je od nás zo Starej Turej a partáci ho aj poznajú. Tak nás pozval domáci ku sebe domov a ponúkol nám klobásku čajík a nejakú tú pálenku. Hodinu a pol sme boli v teple a potom sme sa museli rozlúčiť a ísť na autobus, ktorý išiel priamo do Tren. Teplíc a prestúpiť na spoj, ktorý ide priamo na Starú Turú.
Takže veľmi pekne ĎAKUJEME, že sme mohli hodinu a pol byť u toho super pána. Má to u nás a nikdy naňho nezabudneme.