Malá Fatra nám nepraje! 1. Časť.

V tomto článku Vám chcem napísať krátky príbeh, ako som sa snažil mojim partákom Jankom zdolať dva krát Malú Fatru, ale ani raz sa nám to kvôli počasiu nepodarilo.

Jedného krásneho dňa, som napísal na FB Jankovi, či by sme nedali nejakú turistiku v Malej Fatre. Mal som strašne veľa nápadov kam by sme mohli ísť, ale Janko dostal najlepší plán a preto sme sa rozhodli, že pôjdeme tú jeho trasu, ktorú navrhol. Trasa bola naplánovaná tak že z Vrátnej pôjdeme hore lanovkou a s tade pešo na Veľký Kriváň --- Pekelník --- Malý Kriváň a stade naspäť do Vrátnej do dediny.

Prišiel ten deň, kedy sme mali ísť na turistiku. Ráno som sa zobudil spravil som potrebné veci a skontroloval či mám všetko. Ráno som sa vybral ešte do TESCA kúpiť si do cesty nejaké jedlo a pitie, kedže nás čakalo celkom dlhé cestovanie. Keďže moja štartovná stanica bola v Starej Turej, tak som čakal na autobus v ktorom už Janko sedel, kedže nastupoval v Rudníku. (u nás bolo ako tak OK počasie) Nastúpil som do autobusu a ideme smer NM na vlakovú stanicu, kde musíme rýchlo kúpiť lístok na vláčik a ide sa smer ZA. Vo vlaku sme obaja zaspávali :). Prídeme do ZA vlak mal meškanie 15 minút, tak sme museli nahodiť rýchlejšie tempo a presunúť sa na autobusovú stanicu v ZA a ísť na autobus smer Vrátna. Kúpili sme si lístok na konečnú a to Vrátna Lanovka. Už cestou v autobuse zisťujeme že vonku poriadne fúka a už máme obavy, či Lanovka bude premávať. Vystúpime na konečnej a ideme sa pozrieť či lanovka premáva, ale ako sme si mysleli lanovka kvôli silnému vetru nepremávala.

AUTOR FOTKY: Ján Čepko.

AUTOR FOTKY: Ján Čepko.

Chvíľu sme dole zostali a obaja sme rozmýšľali, či pôjdeme hore, alebo vyberieme inú možnosť turistiky, ale ako by to bolo inak keby sme to nevyskúšali. Tak nás čakala dosť náročná časť a dosť až moc prudký kopec, ktorý nás mal dostať hore do SEDLA. Ale bolo dosť snehu, ktorý bol tvrdý a chôdza bola dosť náročná a do toho vietor, ktorý bol stále viac a viac silnejší.

AUTOR FOTKY: Ján Čepko.

Nezostávalo nám nič iné, ako sa sem tam schovávať medzi stromy, alebo medzi kamene, kde sme mohli trocha odpočinúť a pokračovať hore. Po dlhom a náročnom stúpaní sa blížime k búde kde končí Lanovka. Tak rýchlo sa ideme schovať dnu, kde sa lepšie oblečieme a dáme do seba tekutiny a nejaké to jedlo.

Ako si tam sedíme na schodoch, prídu dvaja turisti - pár, ktorý sa tam na chvíľu schoval a tiež si doplnili energiu, ale oni sa rozhodli neriskovať a išli hneď dole. My sme sa nevedeli rozhodnúť a ako sme tak pozerali von, tak sme nakoniec prišli k rozhodnutiu, že ideme vyskúšať aspoň Veľký Kriváň. Ale moc ďaleko sme neprišli a vietor nabral na sile a vietor už fúkal v 130KM/H čo bolo veľmi nebezpečné ísť po ľadovom snehu. Ťažko sa nám dýchalo, kedže vietor fúkal priamo do tváre. Ale prešli sme až na Snilovské Sedllo, kde sme spravili zopár fotiek a rozmýšľali sme, či ideme ďalej. Pravdu povedať, fotiť sa nedalo, strašná zima na ruky a ten vietor bol tak silný, že nás posúvalo a šmýkalo na tom tvrdom snehu skôr ľade. Preto sme sa rozhodli, že bude lepšie ísť dole a snažiť sa prežiť zostup. Zdravie máme jedno a nie vždy sa oplatí riskovať, treba si vážiť samého seba a vždy sa rozhodnúť správne.

Nikdy by som nepovedal že zostup môže byť tak náročný. Každý krok bol veľmi ťažký a hlavne sme si museli dávať pozor. Silný vietor nám fúkal priamo na chrbát a stále nás to posúvalo dole a dole a jedno zaváhanie a človek letí dole.

Sem tam sa nám ukázal a nejaký ten výhľad, ktorý nebol dokonalý ale na potešenie a nejaké aspoň dokumentačné fotky, že sme boli a videli sa oplatilo pokúsiť na fotiť.

Obaja sme boli veľmi radi, že sme sa dostali konečne dole do Vrátnej a mohli sme si ako tak odpočinúť. Nejakú pol hodinku sme si počkali na autobus ktorý nás zobral do ZA. V Žiline sme mali čas ako vždy cca hodinu a pól, tak sme si išli sadnúť na čaj a trocha pokecať čo a ako :). Cesta vlakom bola klasická a to zaspávame hneď ako nastúpime :).

Koniec prvej časti. Druhá Časť bude čoskoro. Ďakujem.